Sťahovanie vo mne vyvolávalo zmiešané pocity. Bála som sa, že sťahovanie bude ťažké. Zároveň som sa tešila na možnosť prejsť svoje veci a minimalizovať. Nočná mora zo sťahovania sa naplnila a minimalizovanie zlyhalo.
Už nie aký čas som do domu nosila veci, hlavne tie, ktoré sme aktuálne potrebovali pri sebe. Začiatkom augusta padol verdikt, že do septembra sa vypraceme z bytu a podpísali sme zmluvu s nájomcami.
Na otázku, kedy sa sťahujeme, mi manžel nevedel odpovedať. A tak som sa začala pomaly chystať. Keďže už bývame na dome, tak jediný čas baliť pripadal na čas, keď sme sa šli na byt osprchovať. Vždy to však bolo v časovej tiesni. Osprchovať sa utekáme naspäť na dom, lebo… (treba niečo robiť, je veľa hodín, niekto nás tam čaká a podobne).
Využívala som, teda každú chvíľu na to, aby som balila veci. V prvom rade som balila veci, ktoré nám na dome chýbajú. V ďalšom rade som sa snažila pripraviť aspoň časť veci, ktoré treba previesť neskôr.
Všetko by vyzeralo super, keby…
Keby som celí čas neskackala na jednej nohe kvôli zlomenine a baliť mi nepomáhala sestra.
Z predstáv môjho pomalého balenia, kedy si premyslím či danú vec ešte potrebujem a chcem ju alebo sa jej zbavím skončilo pri hadzáni veci do krabíc takzvane zaradom.
Bolo jednoduchšie povedať sestre vezmi krabicu a obsah tejto skrinky do nej prelož, ako za pár minút riešiť, čo s vecami.
Chcela som byt trošku upratať nech ho neodovzdám úplne špinavý, čo sa mi čiastočne podarilo len vďaka sestre, ktorá vždy niečo upratala. Takže ďakujem sestrička.
Prišiel “veľký” deň D. 21.augusta. Kamarát požičal dodávku, aby nám previezol veci, ktoré zostali a posteľ s madracom. Keďže to bola jediná časť nábytku, ktorú sme brali a nevošla by nám do osobného auta.
Znovu všetko by bolo super, keby …
Keby 20.8. nie som na dome a v byte nemám (podľa môjho názoru) ešte veľa vecí, ktoré nie sú v krabiciach.
Dobré, kamarát ma dôjsť s dodávkou o desiatej a môj manžel tvrdí, že to za hodinu dobalíme aj stým, že sa rozoberie posteľ.
Nedáme! Kričalo všetko vo mne nevedela som si to ani predstaviť. Kebyže mám zdravú nohu a ešte stále to je zle.
Podarilo sa mi presvedčiť manžela, že aspoň 1,5 -2 hodiny potrebujeme na balenie.
21.8. Ráno prichádzame do bytu. Prekonávam nervozitu, uskost, strach, že to nestihneme… Manžel sa púšťa do rozoberania postele. Ešteže je tak jednoduchá, stačí par šrubiek rozmontovať a hotovo. Ja so sestrou pokračujeme v systéme “z tejto skrinky do tejto krabice”.
Začala som strácať prehľad o tom, kde je, čo. V ktorej krabici sa, čo skrýva.
Samotné sťahovanie
Prišla dodávka a začali sa vynášať veci. Ukázala som, ktoré krabice sú krehké. Nakoľko ja pri nosení nepomôžem tak čakám pri dodávke a snažím sa ukladať veci.
V byte to vyzeralo, že je tých veci veľmi veľa. Ale neviem či sme mali príliš malý byt alebo ta dodávka bola tak veľká.
Spočiatku sme sa snažili ukladať veci na seba. Po chvíli sme zistili, že budeme musieť zvoliť iný spôsob. A to všetky veci rozložiť po podlahe dodávky, aby sa neposúvali. Všetko naložené, teda dúfam, že sme nič nenechali, čo sme chceli brať. A smer dom.
Začali tak rýchle vykladať, že som si nestihla ani spraviť foto, ako to vyzeralo naložené.
Dôležité je však, že sme presťahovaný. Aj, keď sa to vymklo všetkým mojím predstavám o sťahovaní.
Mám kôpku krabíc a veci v kuchyni. Verím, že sa mi ich podarí v najbližších dňoch roztriediť a niekam aspoň provizórne naukladať, keďže ešte nemáme všetok potrebný nábytok.
