Tak a ide sa pre šteniatko. Cesta, ktorá mala trvať hodinu a pol nám trvala vyše dve hodiny. Ujo google nás zaviedol na polo lesnú cestu s prudkým stupaním do kopca a klesaním z neho. To by nebolo až tak zlé, keby cesta nebola sami sneh a ľad bez úpravy a možnosti otočiť sa. Prešli sme.
Dorazili sme do cieľa. Za bránou chovateľskej stanice (po novom: Chránený názov registrovaného chovu psov) stála svorka piatich slovenských čuvačov a po chvíľke sa medzi nimi objavilo malé šteniatko. Posledné, ktoré zostalo a čakalo na nás.
Prevziatie
Prevziatie prebehlo v poriadku. Majiteľ sučky, maminky šteniatka, vzal šteniatko a ukázal nám ho, aby sme si ho mohli pozrieť. Povedal nám všetky potrebné informácie. Opýtali sme sa na otázky, ktoré sme mali. A podpísali potrebné dokumenty k prezviatiu/ kúpe.
Manžel vzal šteniatko a ja papiere a štartovný balík krmiva, aby nezažila šok z inej stravy. Dali sme ju na zadné sedadlo a sadla som si k nej. Po naštartovaní, keď si uvedomila, že je v aute bez mami začala knučkať, plakať.
Hladkala som ju a podplatila piškótou. Chvíľu kňučala a potom sa pritlačila ku mne a zaspala. Cestou domov sme zvolili inú cestu, ktorá bola lepšia a rýchlejšia.
Šteniatko sme pomenovali Saly.
Nový domov a zoznamovačka s Dakym
Dorazili sme domov. Vôbec nechcela ísť na vôdzke, od auta sme ju preniesli do dvora. Pustili sme Saly z vôdzky a ona veľmi opatrne preskúmala kúsok dvora. Kým ju manžel pozoroval ja som šla dnu a presunula Dakyho a Benyho do druhej izby, aby mohla prísť aj dnu.
Dnu sme ju najprv chceli nechať poriadne oňuchať kuchyňu. Sú v nej pachy Dakyho a Benyho. Nech sa poriadne rozhliadne. Ihneď ju však zaujali dvere, za ktorými Daky kňučiac dal najavo, že chce ísť k nám. Nepáčilo sa mu, že cíti iného psíka a nevidí. Tak som teda, šla k Dakymu a dala ho na vôdzku. Saly sme nechali na voľno, aby sa mohla pohybovať a ujsť, ak sa jej niečo nebude páčiť. Dak je veľmi hyperaktívny.
Saly bola veľmi opatrná zdialky pozorovala. Dak by sa na ňu hneď vrhol, keby mohol poskakoval na mieste, ťahal sa a tešil sa. Hodnú chvíľu trvalo, kým sa Sali odvážila vojsť k Dakymu. Pozorovala ho z kuchyne. Postupne sa priblížili a na niekoľko krát oňuchali.
To už sa z vedľajšej izby, čoraz viac hlásil Beny.
Zoznamenie s Benym
Benyho som pustila z izby, keď zbadal Saly tak zaspetkoval a ihneď dal pozíciu, ktorú vidno na foto a poriadne syčal. Saly stala niekoľko metrov od neho a prestrašene sa pozerala, čo to je za stvorenie.
Beny chvíľku zastrašoval Saly a ta iba stála a pozerala. Vzala som ho ďalej na vyvýšene miesto ku mne a nechala nech Saly vojde do izby.
Deň beží
Pomaly sa Daky a Sali začali hrať. Keď Beny videl, že sa Daky hra so Saly postupne si začal Sali zozadu oňuchávať. Do večera sa už trošku aj poštuchovali. Prvú a druhú noc sme Benyho zatvorili do samostatnej izby a Dakymu a Saly nechali dva “pelechy”.
Tretiu noc, keď sa nám zdalo, že Beny a Saly sa pekne rešpektujú nechali sme dvere otvorené.
S Dakyho a Saly sa stali veľký parťáci. Saly nechcela sa s nami ani hrať, iba s Dakym. Bolo však pre nás krásne, že si na seba rýchlo zvykli a už po pár nociach spávali na jednom pelechu. Najkrajší pohľad sme dostali pár týždňov po tom keď som v noci šla na WC a všetci traja, Daky, Saly a Beny spali na jednom pelechu.
Veľký partáci
S Dakyho a Saly sa stali veľký parťáci. Saly nechcela sa s nami ani hrať, iba s Dakym. Bolo však pre nás krásne, že si na seba rýchlo zvykli a už po pár nociach spávali na jednom pelechu. Najkrajší pohľad sme dostali pár týždňov po tom keď som v noci šla na WC a všetci traja, Daky, Saly a Beny spali na jednom pelechu.
Zo Saly a Benyho vznikli dvaja huncúti. Dve mláďatá, ktoré sa spolu hrali, naťahovali, strašili sa a šťuchali do seba. Beny si dokonca našiel spôsob, ako Saly shodiť na zem. Je veselé ich pozorovať.
