Mala som veľmi dlhú pauzu od písania, ale chcem sa vrátiť. Chcem pokračovať v písaní života jednej obyčajnej ženy, takého aký je – z dobrými aj zlými vecami. Možno to bude pre niekoho inšpirácia alebo to dodá niekomu silu a možno nie. Možno sa niekto aspoň pobaví. Čo bude nikto nevie. V rýchlosti zhrniem, čo sa stalo a postupne všetko rozoberiem v rozsiahlejších článkoch. Tak poďme na to 🙂
Ťažké obdobie
Ako plynie život, prináša so sebou občas aj veľmi ťažké obdobia. Pre mňa takéto obdobie nastalo na jar 2022, keď sme prišli o ešte nenarodené bábätko. Bola to pre mňa veľmi ťažká udalosť, ktorú som nezvládla. Možno to moje okolie nepostrehlo a navonok som sa pokúšala zostať silná, vnútorne ma to zlomilo. Roky som sa modlila, aby som takúto skúsenosť nezažila. Bála som sa, aby som neprišla o bábätko a stalo sa to.
Vrhla som sa do prílišnej práce. Robila som okolo domu a v dome od rána, od kedy som otvorila oči, kým som neodpadla od vyčerpania a únavy. Prestala som robiť všetko, čo ma tešilo a bavilo. Zostala iba práca, práca a povinnosti.
Nové udalosti
Pokračovali sme v prerábani domu a dvoru. Čakali sme na pestúnsku starostlivosť. Pokúšali sme sa spamätať z veľkej straty. A ja som do toho hľadala svoju vlastnú osobnosť. Kto som? Čo je Asbergerov syndróm a čo všetko u mňa ovplyvňuje? Vyčerpanie, únava a depresívna jeseň ma uvrhla do totálneho vyhorenia a úplného znechutenia zo života. Vianoce sme prežili s minimom tradícií a prišiel nový rok.
Pokračovali sme v plánoch prerábania a zrazu zázračný telefonát. Prišiel spis s deťmi, ktorým sme sa mohli stať rodičia a vyhovovali našim kritériam. Sme prví v poradí z nášho kraja, deti sú už na medzikrajovom zozname.
Hurá budeme rodina. Zahĺbila som sa do toho, ako do nového projektu. Vdýchlo mi to život a silu vzchopiť sa pre tie deti, ale ani zďaleka sme neboli vyrovnaný s minulosťou. Výchová deti nie je jednoduchá a vhupnúť do výchovy dvoch dievčat, 2 a 6 ročnej, so svojimy bôľami už ani toľko.
Popri tom všetkom sme stále riešli našu neplodnosť. A vyriešili sme, dve čiarky na tehotenskom teste rýchlejšie ako som očakávala. Bola to obrovská radosť, ale stále zakritá stratou.
Tretie dieťa do rodiny, naš vlastný chlapček. Predpôrodná a popôrodná depresia mi dali zabrať. Prvý rok s bábätkom, oslava 1. roka a dvoch rokov s dievčatami. Výchovné problémy so staršou, začinajúce problémi u mladšej slečny, pečenie, varenie, škola, škôlka, krúžky, prerábka a do toho ďalšie naročne zistenie. To všetko ma zahlcovalo.
Rozhodnutie
Začiatkom tohto roka som stála pred rozhodnutím vypnúť blog, vymazať ho zo sveta internetu, alebo začať znova písať. Rozhodla som sa, chcem chvíľku pre seba, chcem písať a snáď aj dať nádej iným. Všetko sa totiž dá zvládnuť. Aj ťažké veci sa dajú prekonať. Pozrieť sa dopredu, nájsť svetlo, a preto som sa rozhodla vrátiť sa k písaniu blogu.
Človek sa otrasie, odpustí, vyrovná sa so stratou, so správou ktorá ho šokuje. A nakoniec môže nájsť silu ísť ďalej. Dodávajme si silu navzájom.