Vždy som túžila po veľkej rodine. Do manželstva sme vstúpili s tým, že chceme rodinku s aspoň štyrmi deťmi. Počas 1. roku manželstva som ešte študovala, ale hneď potom sme sa usilovne snažili o bábätko. Nášim plánom bolo mať pár vlastných detí a potom pomôcť nejakým deťom, ktoré nemajú alebo nemôžu byť so svojou biologickou rodinou a čakajú na novú.
Čakali sme a po roku som pre istotu poprosila svoju ženskú lekárku, aby mi urobila testy, či je z mojej strany všetko v poriadku. U mňa je všetko v poriadku. Manželovy vyšla znižená možnosť a boly sme upovedomený, že môže ísť na dalšie testy, na ktoré sa mu veľmi nechcelo. Veril, že ak je šanca tak to bude ak má byť. Ubehol ďalší rok a nič. Nie sme najmladší a začali sme sa obzerať po možnostiach pomoci dieťaťu, ktoré potrebuje opateru.
Rozhodnutie
Profesionálny rodič, pestún alebo osvojiteľ? Začali sme si klásť otázku, čo je pre nás tá správna cesta? Akou cestou najviac pomôžeme a zároveň to zvládneme?
Vyradili sme profesionálne rodičovstvo. Je to totiž pracovný úväzok na 24/7 a detičky do rodiny prichádzajú a odchádzajú v rôzne dlhých intervaloch, od pár mesiacov po roky. Začali sme mať obavy, či by sme to emocionálne zvládli.
Osvojenie je krásne, mať dieťatko pre seba, žiadni biologický rodičia, iba my a dieťa. Ale je to to pravé? Chceme pomôcť a nielen mať dieťatko, stále veríme, že sa nám poštastí mať vlastné.
Rozhodnutie padlo pre pestúnsku starostlivosť. Pomôžeme niekomu vyrastať v rodine namiesto CDR (Centrum pre deti a rodinu), tieto detičky majú často najmenšiu šancu na rodinu.
Podali sme si žiadosť s kritériami umožňujúcimi prijatie súrodeneckej skupiny s najstarším dieťaťom do 6 rokov. (Podmienka môjho manžela bola, aby dieťa nastúpilo do 1. triedy u nás a nezažilo presun v prvom ročníku).
V jeseni 2021 sme si absolvovali prípravu cez organizáciu Usmev ako dar. V apríli 2022 sme boli oficiálne zapísaný do poradovníka na pestúnsku starostlivosť. Začal sa pre nás čas čakania, kým budeme vhodný pre nejaké detičky, ktoré budú spadať do našich kritérií.