Emka k nám prišla ako dvojročné nemluvňa. Používala cca 10 slov na označenie najdôležiťejších vecí a zvuky zvieratiek. Je veľmi ťažké povedať, čo prežívala a ako vnímala presun do novej rodiny. Môžem teda popísať iba jej správanie a povedať pár veci, ktoré si myslíme. Tak to skúsim popísať.
Už počas interakcií sa hrala iba so mnou a naplnanie potrieb prímala odomňa ako ženy-matky. Manžela ako chlapa-otca iba akceptovala. Prišlo nám, že sa ho bála, čo sme si odôvodnili tým, že má bradu a toho sa niektoré deti boja. Takto to bolo aj po príchode k nám. So mnou vyzerala spokojná, hrala sa a objavovala priestor okolo seba. Keď som potrebovala odíjsť z domu na dvor pre niečo, ihneď spustila veľký plač, aj keď bol manžel pri nej. Odmietala sa s ním hrať. Trvalo 3 týždne, kým si začala púšťať tatíka k sebe a hrať sa s ním, alebo vydržať chvíľku iba s ním v miestnosti. Po ďalších cca 4 týždňoch už boli parťáci a tešila sa, keď prišiel na obed alebo po práci. Oslovovali sme sa mama a tata, pretože tieto slová vedela povedať, aby nás vedela privolať alebo osloviť, keď potrebovala.
Skúmanie a pokroky
Cez deň rada skúmala všetko v mojej blízkosti. Každý kút domu a dvoru, kde som práve niečo robila. Rada ma napodobňovala a skúšala všetko opakovať alebo mi pomáhala, ak vedela. Veľa vecí bolo nových alebo iných.
Každý týždeň robila obrovské pokroky. Od marca do júna urobila obrovský pokrok. Zlepšila sa v slovnej zásobe. Odplienkovali sme ju cez deň (vpriebehu 1. mesiaca) a potom aj na noc. Naučila sa piť aj z plného pohára, jesť lyžičkou a vidličkou bez zašpinenia. Naučila sa sama prezliekať a obúvať.
Mali sme pocit, že s Emkou to ide úžasne. Videli sme u nej obrovské pokroky a spokojnosť. Tešila sa. Užívala si zážitky a výlety, na ktoré sme chodili.
Po dvoch rokoch
Po dvoch rokoch, čo sú dievčata u nás, môžem povedať, že s Emkou sme si vybudovali pekný vzťah. Zvykla si na nás a na naše okolie (širšia rodina). Sme pre ňu celý svet. Vyhľadáva nás so všetkými potrebami a túžbami. Rada sa k nám mojká a objíma nás.
Nie všetko je celý čas ružové. Zažili sme aj veľký smútok za profi mamou. Prvýkrát to viac vyjadrila po roku a pol, čo bola u nás. Pýtala sa, prečo nepríde za ňou jej profi mama, keď biologická mama chodí na navštevu. Veľa sme si vysvetľovali aj za pomoci Knihy života. Po dvoch rokoch, čo je u nás, ju prestala spomínať. Prešla zabudacím obdobím a vytratilo sa jej množstvo spomienok. Bolo to pre ňu veľmi náročné obdobie. S láskou sme to však prekonali.