Ninka a nástup do škôlky
Nina chodila do prípravky, a tak hneď po príchode k nám musela nastúpiť do škôlky u nás. Tešila sa a bola zvedavá na novú školku. Otec – pestún ju prihlásil, a tak sme jej kúpili všetko potrebné. Mini paplón, vankúš, obliečky, plachtu, hygienické potreby. Ninka u nás do škôlky chodila veľmi krátko, iba 3 mesiace.
Povedali nám, že je pripravená nastúpiť do školy, a tak sme išli na zápis do prvého ročníka. Nina zápis zvládla a prijali ju.
Ninka a škola
Do školy sa už tak veľmi netešila. Mala obrovský strach zo zmeny. Prvý deň bol pre ňu veľmi ťažký, bola som celý čas s ňou. Pani učiteľka ich veľmi milo privítala a uviedla do prvého ročníka. Rodičom dala pokyny na najbližší mesiac. Dostali sme zoznam pomôcok , a tak sme hneď v ten deň išli nakúpiť všetko, čo nám chýbalo.
Druhý deň v škole vyzeral v poriadku. Odviedla som ju do triedy a po škole prišla pre ňu. Na tretí deň ráno zvracala. Myslela som si, že zo šumivej vody, ktorú vypyla. Tvrdila, že sa cíti dobre a chce ísť do školy. Po pár hodinách v škole začala znova zvracať a zvýšila sa jej teplota. Pani učiteľka nám zavolala a išli sme po ňu. Po príchode domov sa normálne najedla, napila a hovorila, že sa necíti zle. Rozprávali sme sa a zistila som, že má strach zo školy. Ubezpečila som ju, že to zvládne.
Ako ubiehal školský rok, prišli sme na to, aká silná vie byť psychosomatika. Strach, ktorí má Ninka z neznámych vecí v škole, je taký silný, že vyvoláva chorobu. Z hodiny na hodinu dostane vysokú teplotu a zvracia. Keď ju zo školy vyzdvihnem, všetko ustúpi a je dobre.
Bežné dni zvláda v poriadku, do školy sa teší a má aj dobré známky. Občas sa ukáže lenivosť, ale školu zvláda bez problémov.
Emka a nástup do škôlky
Emka sa veľmi tešila do škôlky. Videla, ako do škôlky chodí Nina. Páčili sa jej preliezky na dvore škôlky. Cez prázdniny sme pripravili všetko potrebné, veľa vecí sme mali po Nine. Emka má aj tie isté pani učiteľky ako mala Nina , a tak ich už aspoň z videnia pozná.
Prvé 2 dni boli v poriadku. Do škôlky išla vytešená a neplakala. Potom začala ráno plakať, ale bolo to také zvláštne. Tešila sa do škôlky a pokojne vchádzala do budovy, prezliekla sa a vošla do triedy. V momente, ako sme sa rozlúčili, sa otočila a začala plakať.
Samozrejme hneď išla k pani učiteľke, aby sa poľúbila. Veľmi rada sa objíma. Myslím si, že plakala len preto, aby bola poľúbená, pretože keď plakali iné deti, pani učiteľka ich tíšila a objímala. Keď sme po ňu poobede prišli, bola šťastná, ale zároveň nahnevaná, že ešte chce ostať, pretože sme prišli skoro a museli sme ju brať zo škôlky medzi posledními detičkami.
Asi po troch týždňoch sa pani učiteľky snažili, aby detičky neplakali ráno, a pomaly deti prestali plakať. Prestala plakať aj Emka. Začala chodiť zo škôlky s vetou: „Pani učiteľka už nechce obímať”. Spočiatku som tomu nechápala, v tom období Emka ešte nerozprávala dobre. Zložitejšie vety a myšlienky jej bolo ťažko porozumieť. Došlo mi to až po čase. Pani učiteľka ich ráno už nemojká, lebo si deti na škôlku zvykli a už neplačú.
Odvtedy až doteraz sú našimi najväčšími nepriateľmi choroby, víkendy a prázdniny. Emka má škôlku veľmi radaa ak nemôže ísť do škôlky, je to pre ňu ťažké. Na začiatku sme museli ísť a ukázať jej, že škôlka je naozaj zamknutá a nikto tam nie je.