Dúhove dieťa – dieťa narodené po strate
Po tom, čo sme prišli o Klárku, sa manžel konečne odhodlal, že budeme ďalej pokračovať vo vyšetreniach a riešení neplodnosti. Nakoľko manžel potreboval ísť za špecialistom, ktorí sú na Slovensku len dvaja, na termín sme čakali trištvrte roka.
Vyšetrenie, stery a čakanie na výsledky z andrológie. Záver prvých vyšetrení bol: premnožená baktéria, ktorá pri premnožení zabraňuje počatie bábätka. Dostal antibiotiká s pokynmi. Vybrať antibiotiká a skúšať. Najvyššia účinnosť je prvé 3 mesiace, ak sa nepodarí po 6 mesiacoch, má prísť na ďalšie vyšetrenia.
V tom čase sme doma už mali pestúnčatá. Boli u nás 2 mesiace. Vravela som si, fajn, vyberie antibiotiká a kým zaberú, prejde ďalši mesiac. Skúsili sme to. Začal brať antibiotiká a s poslednou tabletkou som mala ovuláciu. Nerobila som si starosti, veď to tak zázračne účinkovať nebude a zároveň som si priala ešte mesiac, aby sme sa viac vžili s dievčatmi.
Pozitývny tehotenský test
Zázraky sa občas dejú. Ďalší cyklus už neprišiel. Tehotenský test ukázal dve čiarky. Neveriacky sme sa pozerali na test a začali sme sa tešiť! Podarilo sa! Nová cesta sa začína. Prvá kontrola u gynekológa. Potvrdenie, že bábätko je v poriadku a tlčie mu srdiečko.
Veľmi rýchlo radosť vystriedal strach a každodenná realita s dievčatmi. Všetko bolo zvláštne. Tehotenstvo som si vôbec nedokázala užívať. Celý čas som sa bála, či sa bábätko narodí, či bude žiť. Až do pôrodu som neverila tomu, že bude žiť. Iba som čakala na ďalší termín poradne s otázkou: „Žije?“
Ešte som sa nestotožnila s úlohou mamy. Okolo dievčat bolo treba riešiť veľa vecí. Škola, škôlka, krúžky, rôzne termíny a do toho neustále kontroly u lekárov. U Niny sme sa začali trápiť s problémovým správaním. Vyriešili sme jeden problém, a nastal druhý. Pri tak veľmi traumatizovaných deťoch človek potrebuje mať veľa trpezlivosti, ktorá mi dochádzala so zvyšujúcou sa únavou.
Bolo náročné zvládať prvé tehotenstvo a zároveň sa starať o dve deti, s ktorými som si tým neprešla. Všetko bolo nové. Nemala som čas na seba, na tehotenstvo a možno som ani nechcela mať. Celé tehotenstvo som ťažko znášala aj skrz predošlú stratu.
Pôrod
Nadišiel termín pôrodu. Ráno som Emku vychystala do škôlky. Mali karneval, namaľovala som ju a obliekla do zelených šiat; mala z nej byť žabka. Už od 6 rána som cítila zvláštne kŕče. Mala som pocit, že potrebujem ísť na záchod, ale mala som zápchu a nič nešlo. Medzičasom som bola v teplej sprche, ak by to boli posličkovia prejde to. O ôsmej mi to už bolo divné, pretože mi začali tŕpnuť nohy, ako pri menzese, a tak som začala sledovať čas.
Pred deviatou bola pravidelnosť kontrakcii každých 15 minútach. Je čas ísť do nemocnice. Som prvorodička, ale do nemocnice to máme hodinu cesty cez vysokohorský prechod a bol začiatok februára. Povedala som manželovi, že sa chcem najesť a vyrazíme. Čas medzi slabými bolestami sa rýchlo skracoval. Ohriali sme si obed z predošlého dňa a rýchlo sme sa najedli. Nina bola doma, pretože bola chorá, a tak ju manžel išiel odviesť k babke. Mala som slabé bolesti približne každých 6 minút. Veľmi som sa vyľakala, že to nestihneme do nemocnice, ak to pôjde tak rýchle. Nastúpili sme do auta a zrazu sa všetko zastavilo. Bolesti sa opakovali každých 6 minút, kým sme nedorazili do nemocnice. V nemocnici urobili vyšetrenie a dali ma na odozvy a povedali, že hneď zostávam na pôrodnej izbe, manžel šiel do auta pre tašky. Naozaj rodim.
Čas sa vlečie a narodenie nového života
Všetko sa zastavilo. Čas medzi kontrakciami sa pomaly začal rozbiehať až po dvoch hodinách. Začalo sa to veľmi vliecť. Jediné, po čom som túžila bolo spať. Občas som medzi kontrakciami zadriemala. Myslela som si, že to bude viac bolieť, ale skôr to bolo len také nepríjemné. Čím som bola unavenejšia, tým som menej a menej rozoznávala kontrakcie. Citila som iba bolesť v krížoch. Večer o šiestej sa ma spýtali, či skúsime oxytocín. Viem, že to nie je najlepšie, ale potrebovala som citiť kontrakcie, aby som konečne porodila, a tak som súhlasila. Konečne aká-taká bolesť.
Aktívny pôrod začal po siedmej a mali sa narodil o 19:30. Vážil cez 4,5 kilogramov a meral 56 centimetrov. Na oddelení som bola hneď za raritu. Prirodzene porodiť 4,5 kg dieťa nie je bežné. Počas celého tehotenstva nevedeli určiť veľkosť bábätka a tak nikto nepredpokladal, že by bol taký veľký.
