Prvé stretnutie s dievčatmi sme mali naplánované na 9.2.2023. Stretli sme sa so sociálnou pracovníčkou a psychologičkou, ktorá mala dievčatá na starosti v CDR. Porozprávali sme sa o ďalších informáciach, ktoré nás zaujímali. Následne sme sa stretli s dievčatmi.
Dvojhodinové stretnutie s dievčatmi prebehlo v CDR v interakčnej miestnosti za prítomnosti profi mami, sociálnej pracovníčky a psychologičky. Všetci sme boli hambliví. Ja som mala stres, že je tam toľko cudzích ľudí. Cítim sa totiž nervózna v prítomnosti viacerých cudzich ľudí. Deti sa zas hanbili nás – nových, cudzích ľudí.
Mali sme možnosť sa s nimi chvíľu hrať a s Ninou sa rozprávať o tom, čo má rada popri hre. Nina sa celkom s nami zahrala. Emka bola hanblivejšia a videli sme, že sa manžela až bojí. Manžel ma bradu, tak zrejme sa toho bála. Sú deti, ktoré sa boja chlapov s bradou. Snažili sme sa aj s ňou nadviazať hru, hlavne ja. Trochu sme sa ju snažili zaujať. Od profi mami sme sa dozvedeli, že Emka má rada zvieratá, ešte totiž nerozpráva. Vie len pár základných slov.
Po čase strávenom s deťmi sme odišli v sprievode sociálnej pracovničky, ktorá nám dala možnosť vziať si pár dni na rozmyslenie a oboznámila nás, že ak sa rozhodneme pre dievčatá čakajú nás interakcie, ktoré môžu trvať dlho vzhľadom na to, že Lili je staršia a nevedia ako bude reagovať na to, že ma ísť opäť do nového domova. Vystriedala totiž 3 profesionálne rodiny. Hneď na mieste sme potvrdili, že si dievčata chceme vziať do pestúnstva.
Nakoľko sme z ďaleka dohodli sme sa, že si v Nitre nájdeme ubytovanie a úvodnú trojdňovú interakciu absolvujeme 3 dni po sebe. Byť 3 dni s dieťaťom je minimum, aby sa mohol začať realizovať presun do novej rodiny.
Interakcie
1. Deň interakcie prebiehal od deviatej rána, pričom s nami dopoludnia bola profi mama a poskytla nám informácie ohľadom dievčat. Aký majú režim a čo majú radi, teda základné informácie, aby sme sa o ne samostatne postarali, a potom odišla. Nechala nám pre ne obed a náhradné oblečenie. Zvyšný čas sme sa o dievčatá plne starali v priestoroch CDR. Hrali sme sa v interakčnej miestnosti a na detskom ihrisku. Riešili sme ich potreby. Okolo druhej poobede prišla profi mama a prevzala si dievčatá. Rozlúčili sme sa a išli na ubytovňu.
2. a 3. Deň interakcie profi mama priviedla dievčata a od deviatej do cca druhej sme boli s dievčatmi. Hrali sme sa s nimi a naplnali ich potreby. Ninka prežila na 3. deň menšiu krizu, smútok, ale sme to ustáli. Obe dievčata sa nám javili v pohode. Videli sme, že s Ninou bude treba pracovať. Prežila si toho veľa. 3,5 roka v zanedbávajúcom prostredí a 2 roky v CDR, kde vystriedala 3 profesionálne rodiny. Ema bola od narodenia v CDR-ku. Počas interakcii sa za nami parkrát zastavila sociálna pracovníčka a psychologička, aby sa popýtali ako to ide a vedeli napísať správu o priebehu interakcie.
Po druhom dni s dievčatmi, sa s nami rozprávali o tom, čo ďalej. Povedali nám, že nie sú potrebné ďalšie interakcie. Ak zanesieme správu na súd po ukončení 3. dňa, do 7 dni budú dievčatá u nás. Kvôli dokončeniu domu a ceste do zahraničia sme to však potrebovali pozdržať, aby sme boli doma a domov bol pre ne pripravený a tak sme sa dohodli ešte na jednom stretnutí, aby sme to dokázali o pre nás veľmi potrebný tyždeň pozdržať.
Pocity z prvych dnoch interakcii
Odišli sme domov so zvláštnymi pocitmi. Všetko z posledných dní sa nám premietalo v hlave. Najprv povedali, že to bude trvať dlho a potom sme mali pocit, že to chcú čo najviac urýchliť, aby deti čo najskôr umiestnili do rodiny. Videli sme, že všetci sa tak zvláštne tvaria, že si berieme tieto deti. Akoby ani neverili, že tieto deti pôjdu do pestúnskej rodiny. Niečo nám nesedelo, ale nevedeli sme prísť na to čo. Uzavreli sme to s tým, že Nina bude mať zachvíľu 6 rokov a staršie deti sú ťažko umiestniteľne. Išli sme však do toho, že chceme pomôcť deťom prežiť život v jednej stabilnej rodine. Aby už viac nemuseli meniť profesionálne rodiny alebo skončiť v skupinke deti v CDR.
4. Deň interakcií prebehol v poriadku. Ráno sme docestovali a boli s deťmi. Po odovzdani deti profi mame sme odniesli papiere na príslušný úrad a podali neodkladnu žiadosť na súd o zverenie detí do predpestunskej a pestunskej starostlivosti.
S deťmi sme strávili 4 dni. Čaká nás ešte veľa, veľa dní. Teraz už len počkať na rozsudok súdu, aby sme si deti mohli odviesť domov.