Rekonštrukcia – August

Veľmi náročný mesiac. A aj ťažké ho je popísať.

Môžem nudne opísať veci, ktoré sme za tento mesiac stihli urobiť. Môžem sa tu vyplakať aký bol pre mňa taký a zveličiť všetko. Ale čo by vás asi tak zaujímalo? To netuším… Ale rozhodla som sa, že vám napíšem čo sme urobili a pridám trochu svojich emócií. 

Mesiac august bol poznačený mojim úrazom. Aj napriek tomu, že lekár povedal, že v špeciálnej topánke môžem stúpať na pätu, tak to bolo tak bolestivé, že som nedokázala. Prvú polovicu mesiaca som sa presúvala iba o barlách alebo po kolenačky ak som potrebovala niečo preniesť. Ešteže som mala kolenačky, pretože ak ste prerábali viete, že pri prerábke je zem samí neporiadok. V druhej polovici som sa konečne mohla trochu oprieť o pätu.

Pomoc

Keď moji rodičia zistili, že som mala úraz nariadili, že mi musí niekto pomáhať. Ich predstava bola, aby som sedela a práce bežali. Bolo to neuskutočniteľné niektoré veci si viem iba ja urobiť tak, ako chcem ja. No napriek tomu my na pomoc poslali sestru. Som jej vďačná, že prišla lebo s jej pomocou sme to všetko stihli načas. Odbremenila ma od státia pri sporáku a umývania riadku a pomohla pri menších prácach. 

Kuchyňa

Manžel mi chcel, čo najviac uľahčiť situáciu, a tak začal tlačiť, aby sa čím skôr dokončila kuchyňa a mohli sme lepšie variť, piecť chleba a umývať riad. Ibaže k dokončeniu kuchyne bolo potrebné dolepiť cokel, urobiť striešku, všetko potmeliť a vymaľovať. 

Ja som kolenačky tmelila a robila striešku. Konečne sa maľovalo. Sestra všetko pozalepovala, poprikrývala, aby sa nič neošpliechalo. Sestra s manželom maľovali plochy. Ja som maľovala detajli okolo dverí a miest, kde som sa dostala. Skackala som podopierajúc sa jednou barlou, kde som mala zavesené vedierko s vápnom. Pomaly a s trpezlivosťou sa nám podarilo natrieť kuchyňu dvomi nátermi. 

Tadá prišiel okamih presunutia a založenia spodnej časti kuchynskej linky a sporáka. 7.8. Manžel zavolal na pomoc kamaráta a presunuli kuchynskú linku. Sestra mi pomohla s premiestnenim veci a ja som ich z ukladala.

• 

Spálňa

Tiež sme ju vymaľovali. Starú podlahu sme museli vyhodiť, pretože bola chytená plesňou shaňali sme novú. Dočasne dáme plavajúcu podlahu. Ja som  síce túžila po drevenej podlahe keďže je teplejšia. Máme však obavy či znovu nesplesniveje, nakoľko nevieme prečo predošlú 5 ročnú podlahu chytila pleseň.

Už sme mali vybratú podlahu a keď sme ju šli kúpiť, že naozaj túto vezmeme tak sa vypredala. Dlho sme riešili akú podlahu dáme. Už bolo načase niečo kúpiť. “Hurá do obchodu” – ironicky. Skackajúc o barlách, na jednej nohe, sa veľmi dobre po obchodoch nechodí. Takže musíme niečo vybrať v prvom a neriešiť. Aj keď sme už prešli veľa obchodu a aj v tomto sme boli, aj keď v inej pobočke, zrazu sa nám zapáčila jedna. Ako to, že sme si ju predtým nevšimli? Berieme! Ja som nevládala chodiť takže nerozmýšľam viac. Kúpili sme doplnky a ide sa domov. 

Prišli moji rodičia tak sa začalo špekulovať, ako ju položíme a po dlhom a úmornom vyratávani vzoru sa aj začalo pokladať. Jeden deň práce a podlaha bola na mieste. 

Renovácia kovových zárubní

Niektoré práce zvládnete za deň, niektoré do týždňa, ale iné sa vlečú celý mesiac, ba aj viac.

Jeden sa niekedy diví koľko veci sa dá vypoužívať za 5 rokov. Pred 5 rokmi predošlí majitelia spravili rekonštrukciu a my robíme opäť. Farba na niektorých miestach nedržala, ale na niektorých držala až príliš dobre. Tri najdôležitejšie zárubne, ktoré sa museli urobiť v auguste spálňová, špajzová a kúpeľňová. 

Nepodarilo sa mi nájsť trpezlivého človeka vo svojej rodine, ktorý by zárubne očistil. Takže vyhrnúť rukávy a ide sa na to. Spodok bol fajn sedela som na zemi a potom na stoličke. Ešte aj postojačky, kde som dotiahla to bolo celkom fajn. Aj, keď pri dlhom stati som cítila, ako mi noha buchne a musela si robiť prestávky. 

Najhorší však bol vrch. Balancovať statie jednou nohou na malej stoličke a zapierať sa do špachle … bolo to veľmi náročné, ale dala som to. 

Zalepiť okolie a namaľovať zárubne novou vrstvou farby už bolo jednoduché.

Kúpeľňa

Mám pocit, že to je jedna z menšej miestnosti, ale je to s ňou nekonečný príbeh.

Začiatkom augusta prišiel majster a vyložil dve steny, kde mal byť bojler a malú vedľajšiu. Manžel chcel čím skôr zavesiť bojler, aby sme mali teplú vodu aspoň na umývanie riadu.

Ja som zas túžila po sprchovom kúte. Veľmi sa to vlečie túžim sa osprchovať trocha častejšie, ako raz za týždeň, keď ideme na byt.

Nakoľko však majster bol príliš zaneprázdnený a nás riešil iba, ako pomoc kamošom, nestíhal prísť k nám. Ukázal sa po týždni a rýchlo vyložil vyložil časť sprchového kúta. 

Medzičasom som to, čo sa už dalo špárovala, aby sme mohli sprchu používať, čo najskôr keďže šparovačka, ktorú sme kúpili potrebovala dva týždne zrieť, aby sa mohla využívať v sprchovom kúte. 

Začala som tlačiť, že sa musíme pohnúť a tak sme to s manželom opäť zobrali do vlastných rúk. Dni sa míňali a my sme sa predsa chceli koncom mesiaca sťahovať. 

Keďže som nemohla obkladať kvôli nohe tak som sedela a iba vypomáhala. Manžel po práci stále, čo to vyložil. Ja som sedela a natierala na obkladačky kontaktnú vrstvu. Podávala som mu všetko, čo potreboval. Raz to bola natretá obkladačka, následne spona, klin či kliešte na leveling systém, s ktorým sme si pomáhali. 

Pomedzi obkladanie, keď bol manžel v práci som čistila obkladačky, špárovala a tmelila. 28.8. sme úspešne položili poslednú obkladačku v kúpeľni. Už len počkať, kým lepidlo zaschne a do špárovať, do tmeliť. 

• 

•