Adoptovali sme si kocúra

rysavy kocurik

Koncom augusta sa nám niekto prisťahoval na povalu. Zakaždým nás v noci budil, robil tam rámus. Nepomohli pasce ani lepidlo. Na fotokamere sme z času-načas zbadali potkana.

Začiatkom septembra prišiel manžel s nápadom, že si adoptujeme mačku a tá tu potvoru zneškodní. Začal hľadať mačacie útulky a prezerať si fotky. Stále viac a viac o tom rozprával. 

Ja som začínala chápať, že to berie vážne. On, ktorý nemá rad mačky chce jednu doniesť k nám domov. Hneď a zaraz som mu tento jeho nápad začala vyvraciať. Predsa je to živý tvor a potrebuje starostlivosť a ja o mačkách veľa neviem. Rodičia mali mačky, ale oni si behali, kde chceli a nik ich nerieišil. Občas sa im hodili zbytky. 

Keďže manžel neprestával. Dokonca si našiel kocúrika, ktorý sa mu páčil. Chcela som ho odhovoriť, a tak som skúsila mu vysvetliť, že dvojmesačné mačiatko mu podkana naháňať nebude. 

Nepomohlo to. Povedala som, že súhlasím iba v prípade ak si všetko o mačkách načíta a bude sa oňho starať. Samozrejme už v tedy som vedela, že nebude.

Húževnato čítal a prisľúbil, že sa oň bude starať.

Telefonát a príprava

Manžel zavolal do útulku Malá farma a informoval sa o kocúrikovi, ktorého si vybral. Kocúrik bol ešte voľný. Dostal pokyny, že potrebujeme prepravku na prenesenie, mačací záchodík a škrabadlo. A samozrejme jedlo. Papá už kapsičky a konzervy. 

Boli sme v obchode a kúpili sme prepravku, záchodík, piesok do záchodíku, lopatku na čistenie záchodíku, škrabadlo, pár hračiek a kapsičky, aby mal čo papať. 

V rámci prípravy som upratala vonkajšiu budovu dreváreň. Plánovali sme, že ho tam necháme. Pýtali sme sa či môže byť vo vonkajšej budove a povedali nám, že áno. Nechcela som mačiatko dnu. Stačí, že máme dnu psa. 

Ideme si pre kocúrika

11.9. 2021 sme sa vybrali k Malej farme pre kocúrika. V OZ Mala farma boli milí ľudia. Zavolali sme im, že sme si prišli pre kocúrika Benjamína. Najprv prišli k nám a dali manželovi podpísať potrebné adopčné papiere a poučili nás o našich povinnostiach. Dali sme pani prepravku a ta šla pre kocúrika. 

Priniesla nám odhadom dvojmesačné mačiatko. Vzali sme ho a šli sme domov. Vyzeral trošku vystrašene. Nepáčila sa mu veľmi cesta. Párkrát akoby zamňavkal, ale nevyšiel z neho zvuk. Asi sa nerád vozí. 

Prišli sme domov a vzali ho do drevárne, kde sme ho pustili. Chiľu sa vystrašene schovával a potom začal skúmať. Hneď nám chcel predviesť, ako rýchlo by vedel ujsť, našiel štrbinu odkiaľ sa dostať von. Hneď som ho chytila a rozhodli sme sa ho premiestniť, pôjde do dielne. Odtiaľ nám neujde. A tak sme ho premiestnili. Chvíľu sme boli pri ňom. Šiel na záchodík, čo ma fascinovalo, dali sme mu jesť a nechali ho skúmať svoj domov. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *