Beny môže konečne von

Beny si na dom zvykol rýchle. Bol rad, že môže tráviť deň s nami a s Dakym. Noce spal spočiatku sám v izbe. Keď sa skamarátil s Dakym a nebáli sme sa ich nechať spolu, začali sme nechávať otvorené dvere, a teda mohol sa rozhodnúť či bude spať na prázdnej posteli alebo byť pri Dakymu na pelechu (Daky je naučení, že nesmie na posteľ, gauč…). Po čase už spával výlučne iba s Dakym na pelechu. 

Veľké trápenie

Najviac ho trápilo, že nemôže ísť von. Daky sa chodí venčiť a on nemôže. Vyžadoval si veľa pozornosti, hrania a po čase sme sa už aj my nevedeli dočkať kedy pôjde von. 

Skúšali sme aj vôdzku, ale mačka sa na vôdzku nehody bolo to trápenie pre nás, aj preňho. A tak nám neostávalo nič len čakať na vytúžený deň slobody. 

Nepustia ma von tak sa zabavím aspoň na vianočnom stromčeku

Moje obavy

Tým, že sme sa ho snažili nasilu držať vyše mesiaca dnu som začala mať obavy, čo bude až ho pustíme. Vráti sa? Znenávidí nás a ujde? Kŕmime ho a ma u nás pohodlie, ale aj tak. Googlila som či ho viem nie, ako vycvičiť, aby sa vracal. 

Dá sa to. Naučiť kocúra na povely. Písali, že ideálne je začať okolo roku života, ale to je ďaleko tak snáď bude šikovný. A bol. Na mačky zaberajú jednoduché slová, opakujuce sa slabiky. 

Keďže “ku mne” som musela vylúčiť, pretože nato reagoval Daky zvolila som “kuku”. (Teraz, keď to kričím na dvore alebo ulici je mi trápne, ale keď som doma cvičila prišlo mi to pohode.)  

Začínala som s kúskom mäska z kapsičky alebo úlomkom mačacej tyčinky. Podobne, ako pri psovi ukázala som mu, čo mám a zavolala “Beny kuku” a on pribehol po odmenu. Postupne som ho volala, aj keď nevidel, že mám odmenu a on za každým prišiel. Už som sa nebála, že sa nevráti, lebo ho môžem kedykoľvek privolať.

Deň slobody 26.10.

Nadišiel veľký deň. Počkali sme na obed, aby bolo von teplejšie. Obliekla sa a zavolala Benyho von. Bol prekvapený, že ho púšťam. Doteraz všetky pokusy prejsť dverami končili chytenim a odnesaním naspäť dnu.

Beny začal skúmať najbližšie okolie pri dome. Pomaly skúmal nové územie, zašiel sa pozrieť do dielne a drevárne, kde už bol. Pomaly si časom zväčšoval svoje teritórium a chodieva na dlhšie a dlhšie von. 

Mala som istotu, že vždy sa vráti. A keď ho dlho nebolo vyšla som von. Zavolala naň a overila si, že je všetko v poriadku. Vždy príde, niekedy mu to trvalo chvíľku, inokedy aj 10 minút, ale príde. Zatiaľ ho púšťame iba cez deň, keď je teplejšie. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *