Dnes je 2. apríla a svetový deň povedomia o autizme. Donedávna som autizmus vnímala iba ako diagnózu, ktorá je ťažká a ľudia s ňou sú odkázaní na pomoc iných. Dnes už viem, že autizmus, ako taký zahŕňa celú škálu. PAS = Porucha Autistického Spektra zahŕňa ľudí s ťažkým autizmom, kedy potrebujú celý život pomoc iného človeka, až po ľudí, ktorí dokážu byť vysokofunkčný a dokonca im autizmus nemusí byť ani diagnostikovaný. Hlavne ak už sú na tomto svete už XY rokov.
Prvé stretnutie so škálov PAS
Počula som podkast, ktorý bol s pani, ktorá mala dieťa s vážnejšou formou autizmu. Rozprávala o autizme, ako takom a pritom vysvetlila, že je to škála. Sú autisti, ktorí to o sebe nevedia. Pozrela som si o vysokofunkčných autistov par informácii a zopár veci na mňa sedelo. Začala som si z toho uťahovať, že som autista. Čas plynul a ja som to ďalej neriešila.
Čo ak som naozaj autista?
Po čase (asi rok) som sa stretla s jedným známym a ten spomenul, že mu bol diagnostikovaný aspergerov syndróm ako dospelému. Už som mala niečo načítane, hneď som si to spojila. Aspergerov syndróm = vysokofunkčný autizmus.
Zaujalo ma to, nakoľko som už v minulosti o tom uvažovala. Znovu som sa pustla do skúmania problematiky. Čítala som si články a narazila som na zoznam veci, podľa ktorých by sa mohlo dať určiť či má človek črty autizmu. Na 6 bodov zo 7 som si povedala áno. Zľakla som sa. Znervóznila som sa. Čo ak?
Nastalo dlhé a váhavé rozhodovanie. Čítanie články a rozhovory s manželom. Chcem to vedieť? Bude to na niečo dobré?
Rozhodnutie a diagnostika
Rozhodla som sa, že pôjdem. Objednala som sa a čakala. Diagnostika ADOS 2 spočíva z dvoch častí: diagnostiky a vyhodnotenia. Diagnostika sa delí na dve časti: 1. časť rozhovor – anamnéza, 2. časť sú úlohy a cvičenia. Nakoľko je to robené pre malé deti, ktoré nevedia čítať – písať, úlohy spočívali v hrách. Bolo to zaujímavé vrátiť sa do detstva a hrať sa.
Čakanie na vyhodnotenie
Tešila som sa na výsledok, ale pár dní pred vyhodnotením som začala pochybovať o tom či to naozaj chcem. Čo ak som a čo ak nie? Začalo sa to vo mne byť. Myšlienky boli príliš silné až som to nedala a znovu “vybuchla”. Plač, krik, nervozita… Čo budem robiť ak? Alebo ak? Keď sa na to pozerám s odstupom času je to hlúpe.
Nadišiel deň vyhodnotenia. Naplánovala som nám veľa úloh na ten deň. Pomohlo mi to zmenšiť stres z vyhodnotenia. Ak to dopadne akokoľvek musím sa sústrediť na splnenie ďalších úloh a zvládnuť deň.
Vyhodnotenie
Prišla som na vyhodnotenie. Dúfala som, že sa rýchle dozviem odpoveď a potom sa porozprávame ešte. Tak veľmi som sa sústredila na to jedno – som alebo nie? Psychologička začala stým, že sme prešli úlohy, ktoré som robila. Prišlo mi to ako nekonečnosť. Nedokázala som sa na ňu plne sústrediť. Teda sústredila som sa iba na to jedno. Povedala to “vysokofunkčný autizmus” a ešte to, že ak by som bola dieťa teraz zistili by to v skorom veku.
Prvé pocity
Potvrdilo sa to. Čo som aj čakala. Tak veľa čŕt, ktoré som v sebe nosila. Teraz sa stým vysporiadať a ísť ďalej. No nebolo to také jednoduché.
Kto vlastne som? Kým som? Som naozaj taká aká som alebo som iba taká akou ma očakáva spoločnosť. Prispôsobivá. Ja nechápem im oni mne… je lepšie sa hrať, prispôsobiť sa, čo najviac zapadnúť, aj keď to nikdy nejde. Som iná…