Keďže pochádzam z domu v bytovke som sa cítila ako uväznená, tak sme sa rozhodli kúpiť si záhradu. Niečo zdravé si dopestujeme a budeme mať, kde oddychovať.
Keďže sme nemali veľa peňazí, museli sme sa poobzerať po niečom lacnom. Podarilo sa nám nájsť záhradu, ktorá bola pre nás cenovo dostupná a dostatočne veľká pre naše predstavy.
Malo to však jeden háčik. Záhrada totiž vyzerala ako les, či dokonca súčasť lesa. No a prečo ju nekúpiť? Nie je to naše ani prvé, ani posledne bláznivé rozhodnutie. Jednoducho cítili sme, že túto zarastenú záhradu si máme kúpiť.
Kúpa záhrady
Aby toto rozhodnutie nebolo málo bizarné, tak sme jednoducho zavolali realitke, ktorá predávala záhradu. Povedali sme, že túto záhradu berieme bez toho, aby sa tam s nami niekto bol pozrieť.
Sami sme sa boli pozrieť na tom mieste, kde mala byť záhrada. Predávali sa tam viaceré záhrady. Podľa satelitných snímkov a zakreslenia využívaných záhrad sme si ich pozreli a rozhodli sme sa pre tú konkrétnu záhradu.
Šialené, čo? Realiťák bol hotový z toho, že sa mu ešte nestalo, aby mu niekto bez obhliadky kúpil nehnuteľnosť.
Zmena „lesa“ na záhradu
Zmluva podpísaná a môže sa začať pracovať. Dali sme si pozemok vymerať geodetom, aby sme vedeli, kde pôjde plot. Vyčistili sme prístup k záhrade bol zarastený černicami a šípkami. Na spílenie stromov sme zavolali pilčíka, aby nám ich spustil na zem. Stromy sme už sami popílily na male kusy. Boli to stromové bahniatka v počte 50 kusov, čiže v podstate burina. Tri mesiace tvrdej práce odpratávania stromov, pílenia pňov, strihania konárov.
A zostal nám pozemok s trčiacimi pňami a koreňmi. Na pne a korene sme povolali bager, ten ich vyťahal a vyviezli sme ich na kompostovisko.
A začala sa drina. Čím boli dni teplejšie, tým ťažšie sa pracovalo. Vyťahovanie pozostalých koreňov a vyrovnávanie pozemku nám zabralo ďalších 5 mesiace. Konečne pozemok vyzeral aspoň ako lúka, a už nie ako les.
Žiadosť o plot a niekoľko dní pri stavbe plotu, no konečne po skoro roku môžeme povedať – “máme záhradu”.
