Tak ako to u nás chodí, jedného dňa prišiel manžel s tým, že by chcel skúsiť včeliariť. Našiel kurz včelárenia a absolvoval ho. Kúpil základné veci a dve rodiny a začal sa starať. Prišla zima, ale včielky neprežili. Tak odznova.
Kúpil ďalšie 2 rodinky. A staral sa o ne. Prišla jeseň a bolo treba ich dokrmovať. Keďže sme nechceli, aby niekoho otravovali, rozhodli sme sa ich dať na koniec záhrady. A manžel nestíhal a trochu sa mu aj nechcelo pretože na koniec záhrady je poriadny kopec. Ponúkla som sa na pomoc. Ukázal mi a vysvetlil, ako otvoriť úľ a naliať sirup na dokrmenie. Ako som tak chodila nalievať im sirup začali ma včielky fascinovať a tak som mu začala pomáhať aj s kontrolami.Rýchlo prišla zima a ja som dúfala, že prežijú.
Prvý štipanec od včielky
Prišla jar. Chodila som s manželom každý týždeň k včielkam a pomáhala som mu. Stal sa z nás tým včelarov. On mal vedomosti a ja šikovné ruky na manipuláciu s rámikmi a dobrý zrak vidieť aj to čo on prehľadol. Dvaja si predsa skôr všimnú. Vydela som na ňom, že má rešpekt a strach, aby ho nedobodali, a mne tento strach akosi chýba. Navzájom sme sa dopĺňali.
Ako to už býva každý včelár – včelárka schytá občas žihadlo. O to skôr, ak nemá vhodné oblečenie. Na začiatku som mala iba klobúk, rukavice a voľnú mikinu. A keďže nevlastním nohavice, chodila som v sukni. Čo znamená, že nohy som mala holé.
Naštvala som včely, lebo mi nešiel vytiahnuť rámik , a keď povolil, som s ním zatriasla viac ako bolo vhodné. Včielky vyleteli do vzduchu a rovno do mňa. Rámik rýchlo naspäť. Niekoľko ma bodlo do rukavíc a mikyny ale neprebodli oblečenie. Zatvorili sme úľ. Manžel sa snažil odymiť poletujúce včely. Ale jedna si to namierila presne na moju nechránenú nohu. Au… už som mala žihadlo. Vzdialili sme sa od úľa. Manžel mi vybral žihadlo a tým sme pre ten deň skončili.
Po tejto skúsenosti a s vedomím, že sa mi tie malé potvorky veľmi páčia, som si kúpila overál k včelam. A začala som chodiť s manželom pravidelne.
1. rok skúsenosti zo včielkami
Za rok včelárenia som sa čo-to naučila. V jednom úli sme prišli o kráľovnu hneď na začiatku roka. Spájali sme včelstvá. Zažili sme tichú výmenu kráľovnej. Pokúsili sme sa urobiť odloženec. My sme menili kráľovnú za kráľovnú rodu Carnica Fatra . Vytočili sme náš prvý med, aj keď ho bolo iba zopár fľaštičiek. Pád stromu počas búrky na úle. Úle sa nám podarilo pozberať, avšak v jednom sme prišli o kráľovnú a včielkam sa nepodarilo vychovať novú.
Do jesene sme vstupovali len s jednou rodinou. Nosila veľa medu a keďže sme jej nechceli neskoro na jeseň brať med vratili sme medník a nakoniec zimovali na medníku. Preliečovali sme na klieštika a prišla zima.
Na jar 2026 sme prvýkrát otvorili našu statočnú rodinku včiel, ktorá toho veľa prežila. A prežila aj túto zimu. Veľmi som sa za ňu modlila, pretože manžel povedal, že ak prežijú kúpi ďalšie odložence a ak nie tak nekúpi.
Včielky zvládli zimu a prežili začiatok jari a my sme kúpili ďalšie dve rodiny. Veľmi silné odložence. Z jednej rodiny sme hneď museli urobiť roj – odloženec. V druhej sme prekladali rámiky a ničili všetky mištičky, pretože sme čakali na ďalšie úle a rojaky.
