Už dve mesiace som mamou pre 4 deti. Najmladší Eli ma teraz potrebuje najviac, ale každé z detí ma potrebuje svojím spôsobom. Prvé týždne boli hotová katastrofa. Eli mal v noci dvojhodinové okno keď bol hore. Bola som unavená a cez deň sa bolo treba postarať aj o staršie deti a niečo urobiť pre udržanie domácnosti.
Manžel mal v práci volno 3 týždne ale, aby to nebolo jednoduché, tak sa zosipalo na nás vrece problémov. Ako na potvoru nám oznamili, že musí ísť s autom do servisu, pretože je v ňom výrobná chyba. Dva dni riešil auto. Vzápätí to isté s motorkou znovu musel kvôli tomu 3x ísť preč z domu. Do toho sme doťahovali kúpu garzónky, kde chce mať vysunutú kanceláriu a útočisko na oddych a vyvetranie hlavy. Aby toho nebolo málo, ochoreli sme. A ja som mala neustálu chuť jesť, a keď mi nestačil varený obed, chcela som aj teplú večeru a keď som mala chvíľu čas, už som robila koláč pre nekontrolovateľnú chuť na sladké.
Telo po pôrode
Moje telo bolo slabé a boľavé prvé 6 týždne som sa ledva hýbala. Pôrod 5 kg dieťatka prirodzene dal zabrať mojim svalom, ktoré si to odniesli. Odporučanie lekárky znelo cvičiť panvové dno a kontrola o 3 mesiace… takáto sprava neznela dobre.
Ale kedy mám cvičiť? Kojenie, prebaľovanie, chystanie jedla a varenie starším deťom. Zachraňovanie kuchyne pred utopením (najväčšia sranda 2-ročného syna – rozliať, rozdžabať a rozsipať všetko čo sa dá). Dotoho venovať sa starším, ktoré si vyžadujú svoj kus pozornosti. Začina sa sezóna záhradkárčenia. Takže priesady, a výsev von. A na gazdovstve riešime zvieratká a rôzne úpravy.
Niektoré dni sú veľmi náročné, ale napriek tomu si človek povie, že stojí to za to. Stojí to za každý úsmev bábätka a za každé šťastné výskanie u starších detí. Stojí to za tú sebestačnosť v pestovaní a chovaní. Prvé dva najťažšie mesiace mám za sebou.
3. mesiac
Beží tretí mesiac čo mám štyri deti. Pribudli nám aj ďalšie zvieratká. A ja začínam mať sily niečo urobiť. Keď mi obaja chlapci naraz zaspia už letím a robím, čo treba a čo sa nedá s nimi. Eli má zvláštný spánok. Sú dni keď pospí ledva 20 minút a je hore a sú dni keď skoro celé prespí a budí sa len na kŕmenie a tu a tam 20 minút bdie. Našťastie Eli v noci spí pekne a vstávam raz ho nakŕmiť. Prvý nočný spánok má 5 až 6 hodín a potom spinká ešte 3 hodiny. Takže, ak je dobrá noc a večer zaspí skoro, aj ja sa krásne vyspím.
No netvrdím, stále sú dni keď sa cítim zrútená a zúfala, že nestíham to, čo by som chcela. Stále sa učím ako popustiť z perfekcionizmu pri práci. že niekedy to má rovnaký výsledok, aj keď proces nie je tak perfektný ako by som chcela.
Ako sme „naučili“ deti spinkať v noci?
Popravde neviem, možno sú spachtoši a možno pomohlo jasné určenie dňa a noci a rutina. V izbe, kde spí bábo sme cez deň nechávali prúdiť veľa svetla, a keďže bola zima svietila som veľkým svetlo aj keď bábo spalo. Večer do cca 20:30, pri krmení cca o tejto hodine som zhasla veľké svetlo a už bola iba pri malej lampičke. Ráno od 6:30 bolo znovu v izbe čo najviac svetla. počas nočného bdenia som sa s ním kolísala v hojdacom kresle a čakala kým zaspí, nehrala som sa nerozptilovala ho… Zároveň je cez deň bábo vystavené svetlu a hluku domácnosti, a to aj počas spánku. keďže mám kuchyňu vedľa spálne a nechávam otvorené dvere, počul všetko (mixer, krik súrodencov,…).
Teraz keď máme dobrý nočný spánok sa snažím nastaviť aspoň jeden denný dlhší spánok, a tak som začala cez deň na obed zaťahovať žalúzie, keď chcem aby dlhšie pospal. Robím to pár dní a zatiaľ to funguje 🙂